Zájazd do vlastného mesta nám môže plotov otvoriť oči, myslí si česká umelkyňa Kateřina Šedá, ktorá prepája ľudí prostredníctvom spoločných zážitkov.

Je 4. decembra a na sídlisko v Kutnej Hore prichádza autobus oblepený logami cestovnej kancelárie Šťastní a veselí. Netrpezlivo naň už čaká hlúčik turistov. Tešia sa na celodenný výlet do centra mesta. Keby delegát „cestovnej kancelárie“, ktorý ich víta, kontroloval občianske preukazy, zistil by, že v kolónke „Bydlisko“ má skupina zhodne uvedené „Kutná Hora“. Táto cestovná kancelária totiž vznikla v rámci nového projektu úspešnej českej umelkyne Kateřiny Šedej a jeho pointou sú zájazdy obyvateľov do vlastného mesta, aby sa naň pozreli inými očami.

Centrum a zvyšok

Kateřina Šedá patrí v zahraničí medzi najúspešnejších českých umelcov. Jej diela nie sú neznáme ani na Slovensku. Momentálne pracuje napríklad na projekte Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026.

Zájazdy miestnych do centra mesta môžu pôsobiť trochu absurdne. Kateřinu Šedú pozval do Kutnej Hory mestský úrad. Hľadal spôsob, ako kreatívne osláviť 30. výročie zapísania mesta na zoznam UNESCO. Kateřina Šedá Kutnú Horu niekoľko mesiacov navštevovala, hovorila s miestnymi a pred očami jej začal vznikať obraz krásneho historického miesta, ktoré je ale rozdelené na centrum a zvyšok, nadzemie a podzemie, ktoré vzniklo banskou činnosťou, na deň, kedy sa tu pohybujú davy turistov, a podvečer a noc, keď tu „zdochol pes“. „Počula som, že sem síce chodí veľa ľudí na dovolenku, ale že miestni si to tu veľmi nevedia užiť,“ hovorí Kateřina Šedá v jednej z kutnohorských kaviarní. Tak sa zrodil nápad zájazdov. Miestni podnikatelia venovali obedy, koncerty, večere či dokonca prenocovanie. Vznikli programy celodenných all inclusive balíčkov pre osem autobusov plných Kutnohorčanov, ktorí sa doteraz v centre mesta necítili ako doma. „Ide mi o prepojenie mesta na viacerých úrovniach: centrum a perifériu, prepojiť podnikateľov a prepojiť aj susedov, ktorí spolu strávia celý deň v autobuse,“ vysvetľuje umelkyňa.

Možno sa z takýchto zájazdov stane tradícia. „Tento projekt je možno trochu nezvyčajný, možno aj kontroverzný, ale práve také nápady dokážu pohnúť vecami. Zájazd po vlastnom meste nám môže otvoriť oči a zmeniť to, ako Kutnú Horu vnímame – nielen ako miesto, kde žijeme, ale ako mesto, ktorého súčasťou chceme byť,“ komentuje kutnohorských starosta Lukáš Seifert.

Bedřichovice v Tate Modern

Kateřina Šedá má za sebou pestrú škálu projektov. V roku 2003 presvedčila 300 obyvateľov Ponětovíc, ktorí jej o vlastnej dedine tvrdili, že sa v nej nič nedeje, aby jeden deň vykonávali zdanlivo banálne činnosti. Dohodli sa a raz v sobotu všetci vstali v rovnakú hodinu, naraz zametali, varili paradajkovú omáčku s knedľou, išli nakupovať tie isté veci, stretli sa na pive a v rovnakú hodinu zhasli a šli spať. Zdanlivo nudná každodennosť dostala v spoločnom zážitku nový punc.

V rámci svojho najznámejšieho projektu „Bedřichovice nad Temžou“, ktorý Kateřina pripravila v roku 2011 pre prestížnu londýnsku galériu Tate Modern, priviezla 80 obyvateľov juhomoravských Bedřichovic do Londýna. V priestore o veľkosti katastrálneho územia Bedřichovic, premietnutého do Londýna medzi budovu galérie Tate Modern a katedrálu svätého Pavla robili to, čo by robili doma. Niekto chytal ryby v Temži, niekto pracoval na záhradke, niekto umýval auto alebo sa venoval hasičskému tréningu. V dedine sa dodnes v deň výročia cesty koná obecná slávnosť a podarilo sa vybudovať Londýnske námestie – na ihrisku pribudol prvok pripomínajúci dvojposchodový autobus a nechýba tu ani typická červená telefónna búdka.

V roku 2015 zavial vietor Kateřinu prvýkrát na Slovensko. Na  Trnavskom mýte v Bratislave sa pokúsila pritiahnuť pozornosť k tržnici a ľuďom, ktorí ju tvoria. „Tržnice dnes nahrádzajú nákupné centrá, v ktorých neviete, či ste práve v Bratislave alebo v Prahe. Rovnako vyzerajúci predavači s podobným správaním, rovnaký sortiment tovaru, rovnaké kaviarne, rovnaké obchody.“ píše sa v prospekte k projektu. Autorka sa inšpirovala zdanlivou nedobytnosťou miestneho trhoviska, podobne ako v sérii o pevnosti Boyard, a vystavala komunitnú hru. Zozbierala fotky špecifických znakov trhovníkov, napríklad ich fúzov, tetovania alebo kabáta, nafotila aj inventár ich obchodu, napríklad váhu alebo nápojový lístok a detaily budovy. Zákazníci, ktorí sa do hry prihlásili, mali veci z fotografií nájsť. Víťaz dostal poukážku na nákup – kde inde ako na tržnici. „To miesto vtedy takmer zrušili. Ale mne sa zdalo, že plní funkciu komunitného centra. Veľa ľudí sa tam chodilo s predavačmi porozprávať,“ hovorí umelkyňa s tým, že chcela podporiť práve prehlbovanie vzťahov. Tržnica dodnes funguje a v roku 2022 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Vylezte z domov!

Veľa Kateřininých projektov ponúka nový pohľad na našu každodennú rutinu alebo obsahuje motív s borením a prekonávaním plotov. „Snažím sa v nejakej komunite modelovať atmosféru, posunúť správanie, prepojiť ľudí na základe spoločného zážitku,“ vysvetľuje. „Často chcem, aby ľudia vyliezli z domov, zvalili plot a nadviazali vzťahy.“

Pre svoje často zdanlivo absurdné nápady sa ostatných snaží nadchnúť tým, že najprv dlhšiu dobu mapuje charakter daného miesta, hovorí s jeho obyvateľmi a spoznáva ich, získava si ich dôveru. Skúma, čo v lokalite chýba, čo by ju mohlo posunúť. Projekt potom šije na mieru. Chce zapájať miestnych ľudí. Motivuje ich k tomu osobne, priamo v teréne – aby sa nadchli natoľko, že prestanú toľko myslieť na seba, stanú sa spoluautormi projektu a jej myšlienku budú ďalej rozvíjať.

Hoci Kateřina získala mnoho medzinárodných ocenení aj prestížnu Cenu Jindřicha Chalupeckého, kto by ju stretol ako dieťa v brnenskej Líšni, možno by jej hviezdnu kariéru nepredpovedal. „Nechceli ma zobrať na žiadny krúžok, do speváckeho zboru som nemala hudobný sluch, kolektívne športy ma nebavili,“ spomína. So sestrou tak trávili voľný čas hlavne v lese a ona veľa kreslila. „Nikdy som ale nechcela kresliť sama. Niekedy som zaplatila sestre, aby kreslila so mnou,“ smeje sa Kateřina. „Už vtedy som presviedčala susedov, deti aj dospelých, aby sa do niečoho zapojili.“

Keď sa jej na prijímačkách na vysokú školu pýtali, aké obrazy jej visia doma, odpovedala ako dievča z robotníckej rodiny, že žiadne. Vladimír Kokolia sa jej opýtal, aké by si tam chcela zavesiť. „Povedala som mu, že adventný kalendár s čokoládou, pretože sa dá zjesť,“ smeje sa Kateřina. Cítila, že jej projekty by mali byť užitočné.

Tento model teraz hľadá pre projekt Európskeho hlavného mesta kultúry v Trenčíne. Je v ňom naplánovaných viac ako dvesto akcií, spojených s mottom „Prebúdzame zvedavosť“. Kateřina Šedá je síce zapojená do slávnostného otvorenia celého projektu 13. až 15. februára 2026, v duchu ústredného motta však zatiaľ nechce prezradiť viac.